Slovenčinári sa môžu ohradiť, no napriek tomu som sa rozhodla začať tak trochu netradične – odporúčaním; ak čo i len uvažujete o dovolenke, navyše tú dovolenku skutočne potrebujete (ten pocit mi je dôverne známy, preto to varovanie), ďalej nečítajte, pomaly presuňte kurzor a kliknite na stavový riadok a naklepte webovú adresu prvej cestovnej kancelárie a radšej priveľmi nepremýšľajte, napokon na dovolenke to od vás nik nemôže očakávať. Ak sa chystáte v cestovnom ruchu pracovať...okrem toho, že vám fandím, snažte sa udržať pozornosť čo najdlhšie.
Mám za sebou štvrťroka v Taliansku, s Talianmi, cestovinami, Talianmi, ich deťmi a všetkým čo k tomu patrí aj nepatrí.
Pozícia animátora vie byť zábavná, hoci niekedy viac, inokedy menej, predovšetkým ale ponúka celkom určite neželaný exkurz do detailov kultúry miestneho obyvateľstva.
Viem, čítate lifestylové časopisy, pozeráte lifestylové relácie, vediete lifestylové rozhovory, žijete svoj lifestyle a od všadiaľ sa na vás valia zaručené návody a pravidlá na všetko. Zabudnite na to. Je celkom jedno koľko kiwi diét, ktoré sú skutočne účinné, len si to zväčša po týždni vytrvalostného preteku so svojimi črevami (a to ste sa doteraz sťažovali na pomalý metabolizmus) neuvedomíte. Vykašlite sa na kolekciu jeseň-zima zo stránok posledného Vogue, dokonca nebudete potrebovať ani len posledný zoznam ultraľahkých, ultradokonalých mobilov a vínnu kartu, ktorá sa v tekutej podobe musí objaviť vo vašej vinotéke.
Toto sú skutočne zaručené rady, ako v zdraví bez žalúdočných ťažkostí (áno, skutočne dokážu aj to) , studenej kávy, blúdenia a objavovania tých najskrytejších zákutí prežiť vlastnú dovolenku. Vážení čitatelia, bez ohľadu na to, čo vám tvrdia všetci okolo, toto je skutočný praxou overený sedembodový manuál dobrého hotelového hosťa:
1.nebuďte Talian a ak s touto skutočnosťou nie je možné nič viac urobiť, snažte sa nežiť južnejšie od hlavného mesta, v opačnom prípade budete s definitívnou platnosťou zaradený do kategórie: „that italian gypsy“ (politickú korektnosť si v tejto chvíli odmyslite, hoci za týmto si stojím a mnohí ďalší tiež, takže asi som predsa len rasista)
2.nemajte deti. V prípade, že to tak nie je a navyše je vašou „pridanou hodnotou“ totálna rodičovská neuvedomelosť a neschopnosť reálne odhadnúť vašu situáciu, sa pokúste vyhnúť ťahaniu mladšieho zvyšku rodiny na dovolenku pričom na nadmorskej výške letoviska nezáleží, podobne je to aj s vekom rodičov.
3. Nebuďte členom organizovanej skupiny. Za takýchto okolností sa totiž stávate anonymnou súčasťou tupo sa valiacej masy. Akákoľvek skupina je tragédiou pre hotelový personál, no je to realita, ktorej sa nedá vyhnúť, tak sa snažte byť ohľaduplní a pokúste sa ukojiť svoje socializačné chúťky mimo kruhu svojich hlučných, netrpezlivých a prepracovaných priateľov. Obetovať sa niekedy musíme všetci, pozbierajte svokrovcov a členov rodiny, ktorých vek sa pohybuje v intervale od 30 vyššie, posaďte ich do rodinného mikrobusu a dúfajte, že si na nervy leziete do takej miery, aby ste sa do postelí rozišli hneď po večeri, ideálne by bolo vyhnúť sa záležitostiam ako je plná penzia, prípadne polpenzia.
4.Ak ste to ani do teraz nepochopili...to s tými deťmi nebol fór. Napriek tomu..aj personál tvoria len ľudia, a preto počítame so skutočnosťou, že nič nie je stopercentné a občas sa zadarí viac ako by sme si priali (stále je reč o ratolestiach). To je ale predovšetkým váš problém a nevidím žiaden dôvod na to, aby ste týmto zaťažovali kohokoľvek z animačného tímu. Skutočnosť, že je miniclub k dispozícii sa nemusí nevyhnutne týkať aj vás a vašich ukričaných, lenivých a drzých potomkov, ktorých výchova sa vám už dávno vymkla spod kontroly resp. si neviete celkom presne spomenúť na to, kedy ste ju pod kontrolou mali.
5.Šikmé oči sú jedným zo spôsobov, ako sa postarať o päťhviezdičkový prístup zo strany personálu hoci aj trojhviezdičkového hotelu; v zásade sa pohybujete neustále v skupine, čo znamená, že zabijete dve muchy jednou ranou: vyfutrujete hotel a zároveň zabránite tomu, aby celé jedno poschodie obľahli južania. Ráno vás prebehnúc okolo milo pozdravíme kým budete čakať na východ slnka, o siedmej ste po raňajkách, nastupujete do autobusu sprevádzaní príjemným úsmevom recepčných a verte, že od toho momentu sa budeme tešiť na to, keď vás opäť uvidíme pri večeri. Záver dňa, ste hotoví z Európanov, hôr, nízkeho tlaku a riedkeho vzduchu, takže na samovražedné pokusy ako drink pri pianobare vám ani nepomyslíte.
6.Nech vám ani len nenapadne snažiť sa o čokoľvek čo i len vzdialene pripomínajúce spev, tanec, hlasnejšie dýchanie alebo pesničku na želanie v dosahu káblov muzikanta hrajúceho v pianobare. Výnimkou je jediné prípad, že máte strach z finančnej krízy, nevidíte východisko a rozhodli ste sa venovať svoju životnú poistku na charitu – rodinnú, cirkevnú, akúkoľvek.
7.Rozhoduje dĺžka pobytu. Uvedomte si jednu vec: každý týždeň dovolenky vás stojí 20 IQ bodov. Jednoduchou matematikou dôjdete k číslu 40 po dvoch týždňoch. Skutočne vám to stojí za to?
Takže prajem dobrý výber a potom dni plné slnka, s čo najmenej silenými úsmevmi animačného tímu preklínajúceho 45 stupňov, keďže ani tie vás doposiaľ neodrovnali..
P.S.: vyššie spomenuté sa nevzťahuje len na Taliansko a Talianov, ide len o prípadovú štúdiu, ktorej závery je však výnimočne možné zovšeobecniť ...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára