sobota 6. októbra 2007

opäťZačiatok versus pole neorané


Ak koniec minulého storočia a prvých (takmer) desať rokov toho nového patrilo single tridsiatničkám, pre koho je tých zvyšných deväťdesiat?
Ally McBeal, Carrie Bradshaw, Bridget Jones. (Nasledovania hodné príkladyJ...) Do štádia, kedy väčšine vyhovuje štekajúci pes v inak prázdnom byte sme sa už dostali.

Otázkou preto ostáva: plynie život cyklicky alebo lineárne? Prvá z možností je voňavo pohodlná: vrátime sa do bodu, v ktorom sme kedysi začali. Budeme spoločne vstávať, raňajkovať, obedovať, žiť a spávať až do momentu, kedy sa spoločnosti opäť prejeme.
Druhý variant taký lákavý nie je pre mnohých ani zďaleka. Lineárny život znamená, že pred nami leží pole neorané. Je to nefér. Báť sa nie len toho, ako to tu funguje dnes, ale aj miliónov drobností, ktoré v sebe ukrýva beztak desivá alternatíva priamky.

Preto, keď nastane hodina pravdy, spomenieme si na večery strávené Sexom v meste, bojovaním nie len s právom ale aj s chlapmi, sebou, mužmi, sviniarmi, sebou, chlapcami, manželmi, kolegami, tými ostatnými a opäť chlapmi?
Absolvovali sme lekcie, ale využijeme ich? (Ne)Vyznáme sa v tej veľkej kaluži a nevieme, na čo sa máme pripraviť. Spoločne si sadneme ku večeri o pol siedmej a zapálime cigaretu pri filme o dve hodiny neskôr? Budeme sa to musieť opäť naučiť: auto, 300 kilometrov, dedina pánu Bohu za chrbtom, tmavočervený náter na dverách a príjemné posedenie so starou mamou, jej žlčníkom, kŕčovými žilami a vysokým tlakom a hodiny o niečom, čo sme už zabudli žiť. Dôkaz toho, že spôsob nie je v nás, ale okolo a my sme príliš zleniveli, aby sme sa obzerali.

Čiže ako ideálne riešenie sa javí vypnúť telku, rádio, nečítať knihy, novinový stánok – ach, to semenište skazy človečenstva plné lifestylových časopisov... nevychádzať z domu, vyhýbať sa priateľom a známym a všetkému, na čo sme si zvykli.
Nie...radšej opäť vstanem o pol druhej ráno a budem sa baviť na štyroch hľadajúcich tridsiatničkách, presurfujem webstránky Vogue alebo Elle ako oslavu toho, že netuším, čo ma čaká a možno neminie.