Ako si užiť dovolenku snov

Slovenčinári sa môžu ohradiť, no napriek tomu som sa rozhodla začať tak trochu netradične – odporúčaním; ak čo i len uvažujete o dovolenke, navyše tú dovolenku skutočne potrebujete (ten pocit mi je dôverne známy, preto to varovanie), ďalej nečítajte, pomaly presuňte kurzor a kliknite na stavový riadok a naklepte webovú adresu prvej cestovnej kancelárie a radšej priveľmi nepremýšľajte, napokon na dovolenke to od vás nik nemôže očakávať. Ak sa chystáte v cestovnom ruchu pracovať...okrem toho, že vám fandím, snažte sa udržať pozornosť čo najdlhšie.
Mám za sebou štvrťroka v Taliansku, s Talianmi, cestovinami, Talianmi, ich deťmi a všetkým čo k tomu patrí aj nepatrí.
Pozícia animátora vie byť zábavná, hoci niekedy viac, inokedy menej, predovšetkým ale ponúka celkom určite neželaný exkurz do detailov kultúry miestneho obyvateľstva.


Viem, čítate lifestylové časopisy, pozeráte lifestylové relácie, vediete lifestylové rozhovory, žijete svoj lifestyle a od všadiaľ sa na vás valia zaručené návody a pravidlá na všetko. Zabudnite na to. Je celkom jedno koľko kiwi diét, ktoré sú skutočne účinné, len si to zväčša po týždni vytrvalostného preteku so svojimi črevami (a to ste sa doteraz sťažovali na pomalý metabolizmus) neuvedomíte. Vykašlite sa na kolekciu jeseň-zima zo stránok posledného Vogue, dokonca nebudete potrebovať ani len posledný zoznam ultraľahkých, ultradokonalých mobilov a vínnu kartu, ktorá sa v tekutej podobe musí objaviť vo vašej vinotéke.
Toto sú skutočne zaručené rady, ako v zdraví bez žalúdočných ťažkostí (áno, skutočne dokážu aj to) , studenej kávy, blúdenia a objavovania tých najskrytejších zákutí prežiť vlastnú dovolenku. Vážení čitatelia, bez ohľadu na to, čo vám tvrdia všetci okolo, toto je skutočný praxou overený sedembodový manuál dobrého hotelového hosťa:

1.nebuďte Talian a ak s touto skutočnosťou nie je možné nič viac urobiť, snažte sa nežiť južnejšie od hlavného mesta, v opačnom prípade budete s definitívnou platnosťou zaradený do kategórie: „that italian gypsy“ (politickú korektnosť si v tejto chvíli odmyslite, hoci za týmto si stojím a mnohí ďalší tiež, takže asi som predsa len rasista)
2.nemajte deti. V prípade, že to tak nie je a navyše je vašou „pridanou hodnotou“ totálna rodičovská neuvedomelosť a neschopnosť reálne odhadnúť vašu situáciu, sa pokúste vyhnúť ťahaniu mladšieho zvyšku rodiny na dovolenku pričom na nadmorskej výške letoviska nezáleží, podobne je to aj s vekom rodičov.
3. Nebuďte členom organizovanej skupiny. Za takýchto okolností sa totiž stávate anonymnou súčasťou tupo sa valiacej masy. Akákoľvek skupina je tragédiou pre hotelový personál, no je to realita, ktorej sa nedá vyhnúť, tak sa snažte byť ohľaduplní a pokúste sa ukojiť svoje socializačné chúťky mimo kruhu svojich hlučných, netrpezlivých a prepracovaných priateľov. Obetovať sa niekedy musíme všetci, pozbierajte svokrovcov a členov rodiny, ktorých vek sa pohybuje v intervale od 30 vyššie, posaďte ich do rodinného mikrobusu a dúfajte, že si na nervy leziete do takej miery, aby ste sa do postelí rozišli hneď po večeri, ideálne by bolo vyhnúť sa záležitostiam ako je plná penzia, prípadne polpenzia.
4.Ak ste to ani do teraz nepochopili...to s tými deťmi nebol fór. Napriek tomu..aj personál tvoria len ľudia, a preto počítame so skutočnosťou, že nič nie je stopercentné a občas sa zadarí viac ako by sme si priali (stále je reč o ratolestiach). To je ale predovšetkým váš problém a nevidím žiaden dôvod na to, aby ste týmto zaťažovali kohokoľvek z animačného tímu. Skutočnosť, že je miniclub k dispozícii sa nemusí nevyhnutne týkať aj vás a vašich ukričaných, lenivých a drzých potomkov, ktorých výchova sa vám už dávno vymkla spod kontroly resp. si neviete celkom presne spomenúť na to, kedy ste ju pod kontrolou mali.
5.Šikmé oči sú jedným zo spôsobov, ako sa postarať o päťhviezdičkový prístup zo strany personálu hoci aj trojhviezdičkového hotelu; v zásade sa pohybujete neustále v skupine, čo znamená, že zabijete dve muchy jednou ranou: vyfutrujete hotel a zároveň zabránite tomu, aby celé jedno poschodie obľahli južania. Ráno vás prebehnúc okolo milo pozdravíme kým budete čakať na východ slnka, o siedmej ste po raňajkách, nastupujete do autobusu sprevádzaní príjemným úsmevom recepčných a verte, že od toho momentu sa budeme tešiť na to, keď vás opäť uvidíme pri večeri. Záver dňa, ste hotoví z Európanov, hôr, nízkeho tlaku a riedkeho vzduchu, takže na samovražedné pokusy ako drink pri pianobare vám ani nepomyslíte.
6.Nech vám ani len nenapadne snažiť sa o čokoľvek čo i len vzdialene pripomínajúce spev, tanec, hlasnejšie dýchanie alebo pesničku na želanie v dosahu káblov muzikanta hrajúceho v pianobare. Výnimkou je jediné prípad, že máte strach z finančnej krízy, nevidíte východisko a rozhodli ste sa venovať svoju životnú poistku na charitu – rodinnú, cirkevnú, akúkoľvek.
7.Rozhoduje dĺžka pobytu. Uvedomte si jednu vec: každý týždeň dovolenky vás stojí 20 IQ bodov. Jednoduchou matematikou dôjdete k číslu 40 po dvoch týždňoch. Skutočne vám to stojí za to?
Takže prajem dobrý výber a potom dni plné slnka, s čo najmenej silenými úsmevmi animačného tímu preklínajúceho 45 stupňov, keďže ani tie vás doposiaľ neodrovnali..

P.S.: vyššie spomenuté sa nevzťahuje len na Taliansko a Talianov, ide len o prípadovú štúdiu, ktorej závery je však výnimočne možné zovšeobecniť ...

O liečebnom pobyte

Francúzi hovoria: „cherchéz la femme“, antickí Gréci mali svoju chichotavú bandu múz, Tomáš Akvinský pána Boha, Leonardo svoju Monu Lízu, Bob mal bylinky a pani MacDonaldová vajcia. Ja mám vidiek. Vlastne ani ten nie. Ono, nech je to čokoľvek, totiž fabuluje. Žiaden les, vymierajúce pôvodné osadenstvo s vekovým priemerom na 75, ktoré by vo vás budilo dojem, že ste aj tak najdospelejším občanom, dokonca tu nestretnete kravy alebo prasce. Paradoxom je, že vás ráno z postele dostane kohút vykazujúci všetky známky toho, že je dovezený a doposiaľ neprekonal časový posun medzi Biškekom v Strednej Ázii a Strednou Európou. Chvíľami sa mu celkom úspešne darí vo mne prebúdzať tie najstaršie pudy vytrvalo potláčané výchovou k láske k zvieratám, napriek tomu je jediným šťastím tohto operenca bordel na dvore pána Moja-pečeň-je-novým-stupňom-na-škále-tvrdosti-hornín, ktorý zvuk deformuje a znemožňuje mi tak lokalizovať jeho zdroj, kohúta Zdochni-už-konečne. Podobné tajomno so sebou nesie aj ten prapodivný ťažko identifikovateľný zápach a núti ma premýšľať nad dilemou... Najhoršou vlastnosťou smradu totiž nie je fakt, že je smradľavý, oveľa nechutnejšia je jeho neabstraktná podstata a keďže ľudia sa desia toho, čo nepoznajú, desím sa ja toho zápachu ešte o čosi viac ako neohlásenej návštevy Moja-pečeň-je-novým-stupňom-na-škále-tvrdosti-hornín. Nevyvoláva vo mne žiadne spomienky, ktoré by som si dokázala spojiť s pocitom bezpečia strúhajúc grimasy spoza správnej strany kravskej ohrady. Cenou za to sú mi dnes o čosi hlbšie mimické vrásky, ale za ten pocit to stálo...a ten smrad mi ho ničím nepripomína.

Za normálnych či presnejšie iných než daných okolností patrím do tej šťastnej skupiny ľudí prehnane sa nezaťažujúcich stavom životného prostredia o 2674 rokov, stúpajúcou hladinou morí, nedostatkom miest na cintorínoch (okrem iného v preplnených cintorínoch vidím potenciál boja proti predošlému problému. Vrstvenie je odpoveďou. Vrstveniu patrí 34. storočie.) a dokonca ani drvivej väčšiny ľudí okolo. A bola by som žila dlho a šťastne vo svojej nevedomosti nebyť toho osudného slávnostného výkopu na pozemku Drahých Susedov, počiatku letnej bazénovej tragédie o neznámom počte dejstiev a desivo ozvučených obrazoch. Táto udalosť,rozbuška, vo mne každým dňom vyvoláva silnejúce návaly nostalgie za časmi nedávno minulými, kedy som pokladala obsedantné vysávanie a sporadické (cca. Trikrát týždenne) hlasné výbuchy hnevu za mrzutosti. To som ešte nemohla mať ani to najmenšie tušenie, ako dôverne sa máme spoznať. Spolu s čoraz lepším prehľadom o finančných záležitostiach, majetkových pomeroch v celej rodine, zlyhaniach vo výchove dvoch pomerne adaptabilných detí, jeho tulenej nemoci a jej hysterických záchvatoch sa vo mne postupne upevňovalo presvedčenie, že na stenách nemajú žiadne obrazy a v celom dome ani jedinú skriňu či koberec. Inak si intenzitu toho randálu racionálne vysvetliť nedokážem. Zároveň som dospela k záveru, že ďalšie štádium ich harmonizácie sa nezhoduje so štádiom, do ktorého sa túžim dostať v rámci nevyhnutného procesu poznávania ich rodinného života. Záležitosti z predsiene, obývačky, detskej a kuchyne sme už spoločne absolvovali a desivo rýchlo sa blížime k spálni. Niektoré pozvania sa majú odmietnuť. Nateraz sa utešujem tým, že mladšia ratolesť je na tábor primalá.

A iné pozvania nikdy neprídu. To je jeden zo záverov môjho bolestivého postupného zbavovania sa závislosti. Väčšina ľudí takýto zlozvyk získava časom, nerodí sa s ním. Mne sa vytrvalým úsilím podarilo vychovať zo seba kávičkára a vďaka tomu sa mi celkom úspešne darí vnárať do tajov liečby závislostí na samotách a vidieku. Princíp je veľmi jednoduchý. V mojom prípade nemám na výber. A z fázy, kedy sa zo mňa stal majiteľ vernostnej karty v kaviarni, som sa dostala do bodu, kedy sa možnosti ísť na kávu obmedzili na niektorú z desiatich miestnych krčiem, čo so sebou spája riziko pasívneho alkoholizmu a znásilnenia, kedy by sa moja aktívna účasť obmedzila na obranu prípadne splašený jogging. Ďalšou alternatívou je skočiť na turka s niektorou z predavačiek v tunajších obchodoch s bohatým sortimentom záhradných hadíc, nožníc na krovinové porasty (v prípade niektorých dám pestovaných aj mimo záhonov pred domom), kŕmnych zmesí pre prasnice, dojnice či obchodoch, kde celkom určite narazíte na biele neforemné čosi, čo vraj máte natiahnuť na nič netušiacu 10-ročnú dcéru počas miestnej kultúrnej udalosti sezóny – prvého svätého prijímania. Ešte je tu pohrebníctvo č. 1 a 2. no a dva farské úrady. Po najfamoznejšom presse v niektorej z týchto inštitúcii by sa mi závislosti podarilo zbaviť prakticky okamžite, rozhodla som sa však zostať pri masochizme a bojovať naďalej s vidiekom, závislosťou a faktom, že na niektoré veci som dispozície nezdedila.

Zaver: aj káva podlieha relativite; kým doposiaľ pozitívne pôsobila na môj pseudosociálny život (alebo som tomu aspoň rada verila), teraz spolu s neúčasťou na kultúrnom živote (najlepšie sa v kostole a na omšiach cítim, keď na nich nie som) prispieva k môjmu imageu asociála.

Moji muži a ich kúpeľne

Neviem, či je v mojich silách spočítať, koľkokrát v živote som už počula tú okrídlenú frázu, ktorou si rady mnohé zjednodušujeme „všetci sú rovnakí“ a naháňalo by mi to hrôzu pri pohľade na niektorých mužov. Spotené veľké amorfné s mobilom založeným v puzdierku na opasku držiacom roztekajúce brucho, peňaženkou v zadnom vrecku, umelou košeľou prilepenou k telu (podľa môjho skromného názoru vytvorenom na základe pozorovania) neoddeliteľným spôsobom, alebo veľmi bolestivým spojeným s nedobrovoľnou epiláciou podpazušia, procesom, na ktorý mužská časť populácie nie je dimenzovaná. Presne to spotené, čo pokladá za absolútny vrchol zšenštilosti používanie čohokoľvek aspoň veľmi vzdialene pripomínajúceho parfém. Tragická je však najmä tá nepriehliadnuteľnosť, neprepočuteľnosť vďaka hrkotaniu zväzku kľúčov na putku ich nohavíc pri ťažkopádnej dupavej chôdzi, ktorá nepozná žiadnu prekážku vrátane vašej nohy. Túto teóriu na šťastie nemám, o čo oprieť, hoci takýchto mutácií homo erectus v adidaskách by sa našlo celkom iste „požehnane“, dokonca ich pokladám za rozhodujúci faktor vplývajúci na rozhodnutie ženy urobiť si vodičák a zadovážiť si motorové vozidlo. A chtiac-nechtiac som sa tak dostala k ďalšej, tej pána Freuda, spočiatku rovnako hrôzostrašnej.

Vlastne teória sama o sebe hrôzostrašná nie je, bol ním skôr moment, keď som si to uvedomila. Žiadna kúpeľňa ma ešte nikdy tak nevystrašila... Pri prvom pohľade bolo jasné, že ju používa muž, uškŕňať som sa začala však až o pár sekúnd po tom, ako som si uvedomila, čo ju pre mňa robí mužskou. Omyl..žiadna záchodová doska, botanická záhrada miesto obkladačiek ani holiaci strojček... Nevinná zubná pasta, kefka, ktorá ma z nejakého dôvodu, doposiaľ neodhaleného, irituje, šampón, pena na holenie. Len som to konečne mohla vidieť v bielom odtieni. Situácia sa nezlepšovala ani pri pohľade na komínky v skrini, pracovný stôl... V priebehu polminúty som bola zorientovaná a tých zvyšných tridsať sekúnd by som potrebovala jedine v prípade blížiacej sa prírodnej katastrofy a stresu pri obmedzovaní škôd.
S hrôzou som si uvedomila, že otázky týkajúce sa detstva môjho hrdinu budú len formalitou. Stačí ak si spomeniem na to môjho cteného pána bratranca a zafarbím to do modra prípadne ochutím. Takže na tom, že podvedome hľadáme či čakáme na niekoho, v tomto prípade na muža, ktorý nám bude svojim spôsobom príbuzný asi niečo bude.
Môj otec týmto prichádza o istú časť svojej originálnosti spojenej hlavne s jeho hudobným vkusom a 100 spoľahlivými spôsobmi, ako ma vytočiť bez ohľadu na množstvo ozónu v atmosfére a prítomnosť tlakovej níže. Doteraz som si to pomerne racionálne vysvetľovala ako dôsledok výchovy jednej generácie rodičov a striasala sa od znechutenia z niektorých poznámok a komentárov vyvolávajúcich deja vu.

Najhorší na tom celom nie je ani tak ten pocit, že páchate podľa všetkého istú formu incestu, ako skôr to sklamanie zo seba samej. Pred pár mesiacmi som sa opájala vlastnou odvahou a adrenalínom z rizika, ktoré som údajne podstupovala a dnes som sa spolu s budíkom zobudila zo svojej ilúzie. A cítila sa zvláštne bezpečne. Viem celkom presne spočítať všetky svoje „poilúziové“ rána a po žiadnom sa na mňa ľudia nepozerali ako na človeka s gurážou vyraziť skoro ráno medzi ľudí s úsmevom a pravdepodobne vyšším než len zvyškovým alkoholom v krvi.

P.S.: Desim sa dna, ked na mojom hrdinovi zacnem badat znaky podobnosti s mojim dalsim muzom, lebo ten ma styri nohy, studeny cumak a je obrasteny blondavou srstou ;)