Francúzi hovoria: „cherchéz la femme“, antickí Gréci mali svoju chichotavú bandu múz, Tomáš Akvinský pána Boha, Leonardo svoju Monu Lízu, Bob mal bylinky a pani MacDonaldová vajcia. Ja mám vidiek. Vlastne ani ten nie. Ono, nech je to čokoľvek, totiž fabuluje. Žiaden les, vymierajúce pôvodné osadenstvo s vekovým priemerom na 75, ktoré by vo vás budilo dojem, že ste aj tak najdospelejším občanom, dokonca tu nestretnete kravy alebo prasce. Paradoxom je, že vás ráno z postele dostane kohút vykazujúci všetky známky toho, že je dovezený a doposiaľ neprekonal časový posun medzi Biškekom v Strednej Ázii a Strednou Európou. Chvíľami sa mu celkom úspešne darí vo mne prebúdzať tie najstaršie pudy vytrvalo potláčané výchovou k láske k zvieratám, napriek tomu je jediným šťastím tohto operenca bordel na dvore pána Moja-pečeň-je-novým-stupňom-na-škále-tvrdosti-hornín, ktorý zvuk deformuje a znemožňuje mi tak lokalizovať jeho zdroj, kohúta Zdochni-už-konečne. Podobné tajomno so sebou nesie aj ten prapodivný ťažko identifikovateľný zápach a núti ma premýšľať nad dilemou... Najhoršou vlastnosťou smradu totiž nie je fakt, že je smradľavý, oveľa nechutnejšia je jeho neabstraktná podstata a keďže ľudia sa desia toho, čo nepoznajú, desím sa ja toho zápachu ešte o čosi viac ako neohlásenej návštevy Moja-pečeň-je-novým-stupňom-na-škále-tvrdosti-hornín. Nevyvoláva vo mne žiadne spomienky, ktoré by som si dokázala spojiť s pocitom bezpečia strúhajúc grimasy spoza správnej strany kravskej ohrady. Cenou za to sú mi dnes o čosi hlbšie mimické vrásky, ale za ten pocit to stálo...a ten smrad mi ho ničím nepripomína.
Za normálnych či presnejšie iných než daných okolností patrím do tej šťastnej skupiny ľudí prehnane sa nezaťažujúcich stavom životného prostredia o 2674 rokov, stúpajúcou hladinou morí, nedostatkom miest na cintorínoch (okrem iného v preplnených cintorínoch vidím potenciál boja proti predošlému problému. Vrstvenie je odpoveďou. Vrstveniu patrí 34. storočie.) a dokonca ani drvivej väčšiny ľudí okolo. A bola by som žila dlho a šťastne vo svojej nevedomosti nebyť toho osudného slávnostného výkopu na pozemku Drahých Susedov, počiatku letnej bazénovej tragédie o neznámom počte dejstiev a desivo ozvučených obrazoch. Táto udalosť,rozbuška, vo mne každým dňom vyvoláva silnejúce návaly nostalgie za časmi nedávno minulými, kedy som pokladala obsedantné vysávanie a sporadické (cca. Trikrát týždenne) hlasné výbuchy hnevu za mrzutosti. To som ešte nemohla mať ani to najmenšie tušenie, ako dôverne sa máme spoznať. Spolu s čoraz lepším prehľadom o finančných záležitostiach, majetkových pomeroch v celej rodine, zlyhaniach vo výchove dvoch pomerne adaptabilných detí, jeho tulenej nemoci a jej hysterických záchvatoch sa vo mne postupne upevňovalo presvedčenie, že na stenách nemajú žiadne obrazy a v celom dome ani jedinú skriňu či koberec. Inak si intenzitu toho randálu racionálne vysvetliť nedokážem. Zároveň som dospela k záveru, že ďalšie štádium ich harmonizácie sa nezhoduje so štádiom, do ktorého sa túžim dostať v rámci nevyhnutného procesu poznávania ich rodinného života. Záležitosti z predsiene, obývačky, detskej a kuchyne sme už spoločne absolvovali a desivo rýchlo sa blížime k spálni. Niektoré pozvania sa majú odmietnuť. Nateraz sa utešujem tým, že mladšia ratolesť je na tábor primalá.
A iné pozvania nikdy neprídu. To je jeden zo záverov môjho bolestivého postupného zbavovania sa závislosti. Väčšina ľudí takýto zlozvyk získava časom, nerodí sa s ním. Mne sa vytrvalým úsilím podarilo vychovať zo seba kávičkára a vďaka tomu sa mi celkom úspešne darí vnárať do tajov liečby závislostí na samotách a vidieku. Princíp je veľmi jednoduchý. V mojom prípade nemám na výber. A z fázy, kedy sa zo mňa stal majiteľ vernostnej karty v kaviarni, som sa dostala do bodu, kedy sa možnosti ísť na kávu obmedzili na niektorú z desiatich miestnych krčiem, čo so sebou spája riziko pasívneho alkoholizmu a znásilnenia, kedy by sa moja aktívna účasť obmedzila na obranu prípadne splašený jogging. Ďalšou alternatívou je skočiť na turka s niektorou z predavačiek v tunajších obchodoch s bohatým sortimentom záhradných hadíc, nožníc na krovinové porasty (v prípade niektorých dám pestovaných aj mimo záhonov pred domom), kŕmnych zmesí pre prasnice, dojnice či obchodoch, kde celkom určite narazíte na biele neforemné čosi, čo vraj máte natiahnuť na nič netušiacu 10-ročnú dcéru počas miestnej kultúrnej udalosti sezóny – prvého svätého prijímania. Ešte je tu pohrebníctvo č. 1 a 2. no a dva farské úrady. Po najfamoznejšom presse v niektorej z týchto inštitúcii by sa mi závislosti podarilo zbaviť prakticky okamžite, rozhodla som sa však zostať pri masochizme a bojovať naďalej s vidiekom, závislosťou a faktom, že na niektoré veci som dispozície nezdedila.
Zaver: aj káva podlieha relativite; kým doposiaľ pozitívne pôsobila na môj pseudosociálny život (alebo som tomu aspoň rada verila), teraz spolu s neúčasťou na kultúrnom živote (najlepšie sa v kostole a na omšiach cítim, keď na nich nie som) prispieva k môjmu imageu asociála.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára