Poznáte to. Neskutočné ráno..Ozvu sa prvé tóny rádiovej odrhovačky, dopravný servis, jednoducho v sebe nedokážete nájsť odohodlanie vstať do nepríjmeného tmavého januárového rána, kedy už aj raňajky strácajú svoju chuť entuziazmu. Prvé niekoľko minútové manko a akosi tušíte, že nebude dnes posledné. Rozliatá káva, nedbalo zhúžvané včerajšie noviny, natiahnutá jedna nohavica, stratená topánka ( hoci práve tam ste ju včera položili..), experesný pohľad do zrkadla. Zaklapnúť a zbaliť laptop, nájsť kľúče... Občas to prepadne každého vždy nepripraveného, aby sme si čaro takéhoto rána vychutnali do posledného hltu.
Hodinky ostali na polici pri posteli...život sa skladá z detailov. Vonku mrzne a neustále sťahovanie rukavíc kvôli pohľadu na mobil za to rozhodne nestojí. Za normalných vonkajších okolností sa môžete s menšou toleranciou spoľahnúť na mestskú dopravu. Autobus v opačnom smere znamená, že sa takmer nezadržateľne blíži aj ten váš. Takže len pridáte do kroku a v duchu si prvkýkrát v to ráno zablahoželáte. Vyhli ste sa školáckym trikom na spôsob: Dobrý deň, neviete náhodou, koľko je hodín?, a nevrlým pohľadom ešte neprebratých okoločakajúcich. Dve muchy jednou ranou. Zmenšujete manko a pomaly sa začínate približovať k vedúcej skupine. V zhone nastupujete do autobusu a zo zadných dverí vystupuje jedna z mála príčin, ktoré majú tú čarovnú moc postarať sa vám pozdravom o úsmev na tvári na najbližších 10 hodín. Kľučkujete pomedzi cestujúcich, obiehate pelotón a dostávate sa do jeho čela.
Ak niečo miniete...je to preto lebo ste prišli neskoro, lebo ste zmeškali? Je to preto, lebo niekto iný mešká či naopak prišiel priskoro? Rozliatá káva sa dostala na košeľu, zabudnuté hodinky, po ktoré sme sa vrátili, zaujímavý článok v 24 hodín starých novinách. Detaily. Schod navyše, na ktorý sme si v zhone nespomenuli...Rezonujúce detaily. Spomienky na nenávisť voči telocvikárovi, ktorý neústupne trval na behoch na krátke trate a vy tú šprintérsku stovku aj tak nezabehnete o nič lepšie...Autobus v protismere, z ktorého už len s ťažkosťami rozoznáte číslo... Minuli ste niečo alebo sa niečo iné ešte len blíži...
Hodinky ostali na polici pri posteli...život sa skladá z detailov. Vonku mrzne a neustále sťahovanie rukavíc kvôli pohľadu na mobil za to rozhodne nestojí. Za normalných vonkajších okolností sa môžete s menšou toleranciou spoľahnúť na mestskú dopravu. Autobus v opačnom smere znamená, že sa takmer nezadržateľne blíži aj ten váš. Takže len pridáte do kroku a v duchu si prvkýkrát v to ráno zablahoželáte. Vyhli ste sa školáckym trikom na spôsob: Dobrý deň, neviete náhodou, koľko je hodín?, a nevrlým pohľadom ešte neprebratých okoločakajúcich. Dve muchy jednou ranou. Zmenšujete manko a pomaly sa začínate približovať k vedúcej skupine. V zhone nastupujete do autobusu a zo zadných dverí vystupuje jedna z mála príčin, ktoré majú tú čarovnú moc postarať sa vám pozdravom o úsmev na tvári na najbližších 10 hodín. Kľučkujete pomedzi cestujúcich, obiehate pelotón a dostávate sa do jeho čela.
Ak niečo miniete...je to preto lebo ste prišli neskoro, lebo ste zmeškali? Je to preto, lebo niekto iný mešká či naopak prišiel priskoro? Rozliatá káva sa dostala na košeľu, zabudnuté hodinky, po ktoré sme sa vrátili, zaujímavý článok v 24 hodín starých novinách. Detaily. Schod navyše, na ktorý sme si v zhone nespomenuli...Rezonujúce detaily. Spomienky na nenávisť voči telocvikárovi, ktorý neústupne trval na behoch na krátke trate a vy tú šprintérsku stovku aj tak nezabehnete o nič lepšie...Autobus v protismere, z ktorého už len s ťažkosťami rozoznáte číslo... Minuli ste niečo alebo sa niečo iné ešte len blíži...
P.S.: Po poslednom autobuse v hodine príde, ďalšia hodina a s ňou aj ďalší autobus.
