sobota 24. júla 2010

Rezignovať vytočená a s poctami


Každá skúsenosť by nás vraj mala posunúť niekam ďalej. To je názor všetkých úžasných slepačích, hovädzích a iných polievok, poradcov zo strán kozmopolitných mesačníkov, týždenníkov, dvojtýždenníkov, … V prvom rade je to bezbrehý optimizmus a hneď v tom druhom približne rovnako bezbrehá lož. V oboch prípadoch však strácate vy. Moja skúsenosť hovorí, že s ilúziami je to to isté ako s falutami na šampus kúpenými v Ikei, a hoci možno nešťastie chodí po horách a ľuďoch, za mnou chodia prúsery. No a napokon tá istá skúsenosť mi hovorí, že tie prúsery majú charakter podlej úderky.

Nech už sa odhodláte na čokoľvek, je životne dôležité postaviť si pred seba cieľ a zanovito ho sledovať až do konca. Bez ohľadu na to, aký ten koniec bude alebo nebude. Ten môj bol pomerne jasný a až infantilne jednoduchý. Priblížiť sa ku fáze „Som superžena a prežila som to“. Bojovala som statočne a dlho, výkonnosť vysávača a obsah sáčku dokážem určiť sluchom, čuchom odhalím počet mokrých uterákov v kúpeľni, jediným pohľadom demaskujem pleseň, ktorá o sebe ešte netuší, že chce byť, hmatom určím množstvo vody potrebné pre izbové rastliny. Napriek tomu všetkému som nakoniec rezignovala vo chvíli, keď som sa pristihla pri tom, že s istým zaľúbením vzhliadam k Bangladéšu a uvažujem o tom, aké náboženstvo miestni vyznávajú, lebo aj ja chcem dostať svoju dušu do hladiny, keď sa bude schopná povzniesť nad fakt, že nie všetci sme boli stvorení pre poriadok. Orientácia mojej životnej filozofie smerom na východ mi káže myslieť pozitívne. To ma priviedlo k záveru, že moja slovná zásoba sa obohatila o pomerne značné množstvo výrazov synonymických k slovu chaos od všeobecne známych ako napr. neporiadok, či antických ako je Augiášov chliev až po zoologické termíny zasratá, smradľavá nora.
Rovnako som si potvrdila svoju teóriu o príslušnosti ku skupine žien do polhodiny ochotných zbaliť sa a do dvoch dní byť v Lagose alebo v základnom tábore pod K2. Žehlenie niektorých kusov odevu vie poskytnúť nečakaný priestor pre osobnostný rast. Dokonca si myslím, že ženy v domácnosti by sa mali automaticky stať členkami MENSy. Popri plysovaných sukniach, vyšívaných blúzkach a košeľových rébusoch je rubikova kocka pomerne nudnou kratochvíľou.

Na druhej strane s určitosťou môžem skonštatovať, že nepatrím to prominentného a úzkeho klubu žien zažívajúcich orgazmus pri zvuku kosačky. Práve naopak pocit vrcholného uspokojenia by vo mne bezpochyby vyvolal jediný ťah nožom po prívode paliva či elektrickej energie do ktoréhokoľvek krovinorezu v okruhu 500 m. A pravdepodobne by som nepociťovala výčitky svedomia ani v prípade, že by nešlo o prívod energie, ale krk reklamného experta, autora lákavej ponuky „kúpte si hriankovač a krovinorez dostanete zadarmo“ či „ku najnovšiemu DVD rekordéru vám naši zamestnanci pribalia aj mimoriadne výkonný krovinorez“. Teda, ďalšie zlyhanie. Nepodarilo sa mi v sebe definitívne potlačiť agresivitu a hnev. Nevadí. Ak mi to pomôže zbaviť sa toho neznesiteľného zvuku, nejako to prekonám.

Poslednou ranou z milosti (hoci, viem, že tomu zajacovi to tak určite nepripadalo) bola poeticky svietiaca popolnica bez poetických svätojánskych mušiek, ale zato s prozaicky zrazenou prozaickou lampou záhradného osvetlenia a zajac dramaticky končiaci pod kolesom najskôr prednej a hneď nato aj zadnej nápravy. Mať tak 60 kg, 34 rokov a zle platené miesto moderátorky v lokálnej televízii plus Marka Darceyho a byť prekliata menom Bridget Jones, možno by to šlo s väčšou dávkou humoru. Lenže, nič z toho sa ma netýka a navyše som presvedčená, že vo chvíli, keď som najskôr s jedom a nacúvanou lampou pod zadným nárazníkom prskala na svojho hrdinu a pár dní na to mu určite premočila a zasolila celý telefón (tá vec dokáže pršať, byť polooblačná. Ako je to s nárazovým vetrom a mrazom je zatiaľ záhadou) trúchliac za tým nerozhodným tragicky zosnulým zajacom, sa musel úžasne premáhať, aby sa nedopustil niečoho spoločensky neprípustného a nenapchal si päsť do úst prípadne sa nerozrehotal s poznámkou „so zvýšenou hladinou testosterónu a androgénu, ale aj tak ženská. A navyše za volantom“. Takže pozdravujem všetkých, čo budú v aute hrešiť a preklínať tú slepicu na čele kolóny dodržiavajúcu MPR na km presne..

Žiadne komentáre: