piatok 7.september 2007, Krakow, Poľsko
V dopravnej zápche som strávila hodinu a pol. Deväťdesiat percent áut blokujúcich premoknuté špongiovité ulice malo jediného cestujúceho. Zvláštne. Cestujeme sami. Uviazneme v zápche sami. A predsa každý z nás čaká na to isté zelené svetlo. Potom však tri autá upchajú celú križovatku a chtiac – nechtiac tak spôsobia možno nepatrnú zmenu v plánoch všetkých stojacích za nimi.
Je to tak, že v istých chvíľach (od 07.30 do 09.30 a od 16.00 do 20.00) stojíme všetci na tom istom mieste a ovplyvňujeme sa, potom vyhodíme smerovku, prejdeme odbočovacím pruhom a necháme tú pomaly sa plaziacu masu za sebou? Sú to drobnosti, momenty, semafory, ktoré významne menia naše rozhodnutia, sú to tí anonymní ľudia za volantom ďaleko pred nami? Ovládame volantom kolesá, ktoré nám umožňujú pohyb vpred? Zmeškáte narodenie svojho prvého dieťaťa, odlet človeka, ktorému ste zabudli ešte niečo povedať, dôležitú prezentáciu. Je chyba v prevodovke či posilňovači riadenia alebo v šoférovi, ktorému sa motor zadrháva v najnevhodnejšej chvíli?
Život nemôže byť naplánovaný vopred, nemôže nám byť predurčený. Okolnosti, drobnosti ho menia v priebehu sekundy mikrospánku neznámeho vodiča päť kilometrov pred nami. Nie od základu, no majú vplyv na to, čo alebo kto príde, odíde...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára